Články

Martin Veličko: Rusíni v Prahe ostanú navždy v mojom srdci

Datum zveřejnění:
Want create site? Find Free WordPress Themes and plugins.

S Martinom Veličkom, ktorý bol jedným zo zakladateľov združenia a dlhoročným predsedom Rusini.cz, sme sa rozprávali o živote Rusína v Prahe, o motivácii združovať Rusínov v Čechách, o  začiatkoch združenia, ale aj o myšlienke založiť spevácku skupinu v Prahe.

 

Začnime možno základnou otázkou – aký je vlastne tvoj vzťah k rusínskej kultúre?

Mám k nej veľmi blízky vzťah, pochádzam z rusínskej rodiny, a tak som sa s ňou od malička pravidelne stretával.  Už ako malý chlapec som spieval v rôznych súboroch a rád som prezentoval našu kultúru. Neskôr, na vysokej škole, som sa začal opäť o Rusínov viac zaujímať, prečítal som mnohé diela, ktoré o histórii Rusínov vyšli a chodil som na prednášky, kde sa táto téma preberala. Čiže môžem povedať, že som Rusín telom aj dušou.

Rozprávame sa tesne po skončení jubilejného 10. ročníka Rusínskeho plesu v Prahe. Ako si ho vnímal z pohľadu bežného hosťa, keďže tento rok si prvý krát nebol medzi organizátormi? 

Musím povedať, že som si ho užil omnoho viac ako predchádzajúce ročníky, pretože som nemal stres z organizácie a nemusel som za pochodu riešiť nejasnosti a problémy, ktoré sa väčšinou ešte v deň plesu vyskytnú. Aj keď priznávam, že úplne bez stresu som nebol, keďže sme na plese účinkovali s naším speváckym triom Kantár. Nakoniec však všetko dopadlo tak ako malo.

Vráťme sa trocha viac do histórie. Spomenieš si na obdobie vzniku združenia?

Združenie sme oficiálne založili  až v roku 2011, no treba povedať že už pred tým sme sa niekoľkí kamaráti aktívne stretávali, väčšinou síce neformálne v krčme, ale už tam vznikla myšlienka založiť zduženie, ktoré by nám dalo možnosť viac sa angažovať v oblasti kultúry a organizovať rôzne kultúrne vystúpenia, výstavy alebo zábavy.

Pri založení sme stáli štyria kamaráti, všetci pôvodom Rusíni z východného Slovenska. Konkrétne to boli Peter Derco, Michal Feč, Peter Nastišin a ja. Musím podotknúť, že pri založení sa veľmi angažoval najmä Peter Derco a bol to práve on, ktorý vo mne prebudil rusínskeho ducha.

Vysvetli nám, čo bolo dôvodom založiť takéto združenie v Prahe?

Ako som už povedal, zo začiatku sme sa stretávali prevažne pri pive, ale to bolo tak všetko. Ak sme chceli dostať našu kultúru do širšieho povedomia majority, museli sme začať organizovať rôzne podujatia, prednášky alebo výstavy, no na takéto veci sme potrebovali mať zázemie, ktoré nám oficiálne združenie dokázalo poskytnúť. Zároveň sa nám naskytla možnosť žiadať ako národnostná menšina o príspevky, vďaka ktorým sme mohli zavolať do Prahy hostí z rozličných oblastí kultúrneho spektra.

Môžeš  to konkretizovať ?

Samozrejme. Za tých už skoro desať rokov existencie združenia sme v Prahe mali mnoho hostí. Väčšina bola z východného Slovenska, keďže táto oblasť je nám najbližšia. Konkrétne tu účinkovali napríklad súbory Poľana z Jarabiny, Chemlon z Humenného, Ruthenia z Bratislavy,  Anka Poračová alebo Marka Mačošková.

Kultúrny život združenia ale nebol iba o folklórnych vystúpeniach. Robili sme veľa akcií v rámci vzdelávania. Mali sme tu mnoho prednášok, medzi nimi napríklad odborníka na Andyho Warhola, ľudového liečiteľa, historika, rusínskeho režiséra alebo odborníčku na ľudový spev. Veľmi rád si spomínam aj na množstvo výstav a fotoprezentácií, ktoré sme organizovali.

Narazili ste pri zakladaní združenia aj na nejaké problémy?

Musím povedať, že sme sa nestretli so žiadnym veľkým odporom. Dokonca nám boli pridelené priestory v Dome národnostných menšín, za čo treba predovšetkým poďakovať jeho riaditeľovi pánu Štedroňovi. Magistrát Prahy nám taktiež nekládol žiadne prekážky, ba dokonca častokrát žiadali, aby sme našu kultúru prezentovali aj na podujatiach , ktoré boli organizované mestom.

Spomínal si, že ste začínali v združení štyria. Ako sa vám podarilo v Prahe prilákať do združenia ďalších členov, ktorí sa mali chuť angažovať?

Mali sme veľké šťastie, že sme združenie zakladali v dobe, keď sa do popredia dostávali sociálne siete. Podarilo sa nám ľudí osloviť prostredníctvom nich. Samozrejme boli aj ľudia, ktorých sme sami pozvali, lebo sme vedeli, že sú Rusíni, a že budú mať chuť angažovať sa.

Z môjho pohľadu veľký posun nastal v roku 2015, kedy sa mi splnila tajná túžba – spolu s Jaroslavom Mihaličom a Michalom Sakmárom sme založili spevácke trio Kantár, s ktorým sme mohli našu rusínsku kultúru šíriť na rôznych folklórnych podujatiach v rámci Prahy a tým sme naše združenie dostávali do povedomia verejnosti, čo sa následne odzrkadlilo aj na účasti na zábavách alebo plesoch, ktoré sme organizovali.

Hovoril si o triu Kantár, ale na pódiu ste boli štyria, ako je to možné ?

Často sa stretávame s touto otázkou. Ono je to vlastne úplne jednoduché, keď sme začínali, chceli sme spievať trojhlasné úpravy piesní, čo nie je pre Rusínov úplne bežné. Boli sme traja, tak sme sa pomenovali ako trio. Neskôr sme ale zistili, že spievať piesne acapella je celkom náročné, a tak sme si povedali, že by to chcelo ako doprovod ešte harmonikára. Oslovil som preto svojho kamaráta Petra Holotňáka, s ktorým som sa poznal už z predchádzajúceho pôsobenia vo FS Šarvanci. No a keďže Peter veľmi rád moju ponuku prijal, zrazu sme boli štyria. Spev však naďalej ostal iba trojhlasný, čiže sme názov už nemenili.

Kde všade ste sa doposiaľ predstavili ako Kantár?

Prevažná väčšina našich vystúpení bola v Prahe v rámci prezentácie národnostných menšín, ale musím spomenúť aj každoročné účinkovanie na veľkonočných a vianočných trhoch, z ktorých máme množstvo úsmevných spomienok. Samozrejme nemôžem zabudnúť ani na Jánošíkov dukát v Rožnove pod Radhoštem, na ktorý sa každý rok veľmi tešíme. Veľmi pekné zážitky máme aj z Rusínskej vatry v Malom Lipniku alebo z Festivalu kultúry a športu v Medzilaborciach.

Spomeňme ešte Rusínsky ples. Ako organizátor si bol už pri prvom ročníku. Kde sa za ten čas posunul ples, ak by si to mal porovnať s prvým ročníkom?

Musím sa priznať, že myšlienka Rusínskeho plesu v Prahe opäť vznikala pri pive (smiech). V tom čase naše zázemie nebolo veľké, ale rozhodli sme sa to skúsiť. Veľkou výhodou bolo aj to, že jeden z našich zakladajúcich členov bol muzikant a celá jeho kapela pôsobila v tom čase v Prahe. Navrhol, že by na plese mohli s kapelou hrať. Problémom bolo tiež zaobstarať sálu, ktorá by vyhovovala našim požiadavkám. Nakoniec sa nám však všetko podarilo vyriešiť a prvý ročník sa uskutočnil v spolkovom dome Mlyn za účasti približne 150 hostí. Potom sa to celkom uchytilo a ples bol rok od roka kvalitnejší.

Ak to porovnám s tohtoročným plesom tak musím uznať, že úroveň sa mnohonásobne zvýšila. Za tie roky si ples získal svoje renomé a ľudia nám začínajú už v decembri písať, kedy sa bude ples organizovať. Posledné roky nám nestačí ani kapacita 350 miest a niekedy sa stáva, že máme lístky vypredané už niekoľko týždňov vopred.

Čím si vysvetľuješ takýto úspech Rusínskeho plesu?

Je to pre Prahu niečo, čo tu pred tým nebolo. V Prahe je veľmi veľa ľudí z východného Slovenska, nie iba Rusíni, takýto ples im preto troška približuje domov. Každý rok voláme kapelu a účinkujúcich zo Slovenska, čo tomu dodáva ešte väčšiu autenticitu, nakoľko ľudia týchto interpretov väčšinou poznajú z domova. Na prvé ročníky plesu chodili prevažne Rusíni, avšak teraz to tak úplne nie je. Rusíni naďalej tvoria prevahu, no na plese sa nájdu aj Česi alebo ľudia z iných časti Slovenska.

Po osemnástich rokoch si sa tento rok rozhodol vrátiť späť na Slovensko, čo ťa k tomu viedlo?

Nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale vždy som si hovoril, že by som chcel žiť v krajine, kde som sa narodil, kde som vyrastal a kde žije moja rodina. Veľkú rolu zohrala aj moja priateľka, ktorá je tiež pôvodom z východného Slovenska a tiež sa chcela vrátiť späť. Praha je krásne mesto, ale nejako sme sa nestotožnili s tým, že by sme si tu mali založiť rodinu.

Ako si spomínaš na roky, keď si združeniu predsedal?

Treba povedať že zo začiatku združenie viedol Peťo Derco, potom však už nemal dostatok času, tak som žezlo prebral ja. Začal som to robiť trocha inak ako Peťo, zatiahol som do združenia možno viac kultúry a folklóru. Musím priznať, že som urobil určite veľa chýb, ale vždy som prácu robil zo srdca. Som veľmi rád, že počas tých rokov, čo som bol predseda, sa nám podarilo na seba upozorniť a ukázať, že Rusíni v Čechách nevymreli, a že stále majú čo povedať. Roky, ktoré som strávil v združení určite stáli za to a Rusíni v Prahe zostanú navždy v mojom srdci, kde zaberajú obrovské miesto.

Plánuješ sa aj na Slovensku angažovať v oblasti Rusínov alebo v podobných združeniach, rovnako ako v Čechách?

Momentálne je pre mňa najväčšou prioritou rodina, usadiť sa a nájsť si vyhovujúce zázemie. Ale nevylučujem, že sa časom opäť začnem angažovať v rusínskom hnutí.

Posledná trošku anketová otázka na záver – aká je tvoja najobľúbenejšia rusínska pieseň?

Piesni, ktoré sa mi páčia je samozrejme veľmi veľa, každá ma v sebe niečo špecifické a jedinečné, ale mojou najobľúbenejšou je pieseň -Travičko zelena, samozrejme v podaní Tria Kantár 😊

MS

Did you find apk for android? You can find new Free Android Games and apps.